Čačipe te xasnis čiri šib

Švedoske natsionalne minoritetura si židevura, rom, sami, sverigefinnar thaj tornedalingar. E natsionalne minoritetne šiba si jiddisch, romani šib, samitsko šib, finlanditsko šib thaj meänkieli. 

Sa natsionalne minoritetne šiba si te len protektsia thaj te zurajven

Zakono phenel ke e natsionalne minoritetne šiba si te protektsia thaj te zurajven. Kodo khaj si anda jekh natsionalno minoriteto inkrel čačipe te sičol, te zurajvel thaj te xasnij peski minoritetno šib. E themeske organizatsi si te šunen pe e natsionalne minoritetura thaj te len kodo karing pende so von mangen.

Spesialno maj zurale čačimata pe finlanditsko, meänkieli thaj samitsko šib

Spesialno maj zurale čačimata kodoleske khaj vorbij finlanditsko, meänkieli vaj samitsko šib thaj traji ande jekh komuna khaj si förvaltningsområde. Po minoritet.se biris te dikhes vaj čiri komuna si jekh förvaltningsområde.

Tu khaj trajis ande jekh komuna ande jekh förvaltningsområde inkres čačipe te inkres komunikatsia e themeske organizatsiensa pe čiri šib. Si te biris te les atvetura ando vorbipe thaj pe lila pe sa kodi šib.

Šaj manges te les tsini škola, kaver pedagogične buča thaj maj phurengo žutipe sa vaj jekh maj baro kotor anda kodo pe finlanditsko, meänkieli vaj pe samitsko šib.

Trajis ande jekh anda kadal komuni Arjeplog, Gällivare, Haparanda, Jokkmokk, Kiruna, Pajala vaj Övertorneå atunči si tut čačipe te xasnis minoritetno šib ando kontako e krisasa (domstol).

Sajek khaj trajis si mindik te skris pe finlanditsko, meänkieli thaj samitsko šib kana skris khaj Riksdagens ombudsmän thaj Diskrimineringsombudsmannen. Sa kade khaj Justitiekanslern, Försäkringskassan, Skatteverket thaj Arbetsförmedlingen ande buča khaj san ande jekh righ vaj tordžos pe kaver righ.